V úvode mojej konzultantskej kariéry za mnou chodili nadšenci a pýtali sa ako začať s User Experience. Od juniorov a mediorov som sa nakoniec dopracoval až ku konzultovaniu senioriov s dekádou skúsenosti v dizajne. Zatiaľ čo juniori sa zaujímali striktne o vlastný rozvoj, seniori mi pokladali otázky o správaní iných ľudí či procesoch v ich tímoch. Moja obľúbená bola „prečo mi vývojari hovoria, že sa to nedá?“
Zo začiatku ma tieto situácie hnevali. Ako vyštudovaný programátor som presne vedel ako danú „nedá sa to“ vec naprogramovať. Keď hnev ustál zamyslel som sa a uvedomil si, že za týmto slávnym a často opakujúcim sa výrokom je úplne iný problém.
Odlišné pohľady
Vývojári a dizajnéri vidia rovnaké situácie odlišne. Kde jedny vidia reprezentáciu firmy či správanie používateľov, druhí vidia bezpečnosť, rýchlosť a precíznosť. Aj keď sa niekedy majú chuť navzájom pobiť, je nutné uvedomiť si, že dizajnéri a vývojári majú rovnaký cieľ, majú však odlišnú prioritizáciu, zmýšľanie,zručnosti a hlavne spôsob, ako sa k danému cieľu dopracovať.
Vplyvom ich jednotlivých skúseností a priorít majú navzájom odlišné limitácie. Čo je pre jedných samozrejmosť je pre druhých španielska dedina. Takáto spolupráca dokáže byť únavná pre všetky osoby. Za mnou však s týmto problémom chodili práve dizajnéri a dizjnérky a to zrejme preto, že dizajn predchádza vývoj a teda túto nesymetriu pociťujú intenzívnejšie. Vývojár si svoju prácu nakoniec spraví sám, avšak dizajnér je čiastočne odkázaný na to, aby jeho víziu niekto zhmotnil.
Svet vývoja
Od vývojárov a vývojárok očakávame, že dokážu zobrať naše návrhy a preklopiť ich 1 k 1 do hotového riešenia. Avšak oni nemajú dizajnovú expertízu (vďaka bohu, kto by potom robil vývoj?) Netreba im mať za zlé, že nevidia farby rovnako, nevnímajú nedostatočný white space či zaoblenie rohu na tlačidle. To je práca pre dizajnérov a dizajnérky. Majú však svoje vlastné super schopnosti, ktoré sú neuveriteľné dôležité, priam nepostriadateľné aj v dizajnovom procese.
Okrajové prípady (edge cases)
Moja snaha pokryť v dizajne všetko čo sa môže stať zvyčajne dostala facku hneď, ako som nemal odpoveď na prvú otázku z vývojového tímu. Počas vývoja je extremne dôležité analytické myslenie, pamätanie si obrovského množstve paralelne bežiacich procesov a hodnôt. Nie je preto prekvapenie, že práve vývojári a vývojárky dokážu upozorniť na veľkú množinu okrajových situácii, ktoré sa v mysli dizajnéra samé od seba nikdy nezhmotnia.
Dobrý dizajn je ako láska, záleží v ňom na maličkostiach. A tie dokážu byť niekedy gigantické. Každý z nás zažil nejakú chybu v systéme a verím, že každý už videl generickú chybovú hlášky s čudnými sériovými čislami a odbornými anglickými výrazmi. Tú hlášku tam dali práve v procese vývoja. A dali ju tam preto, pretože oni vedeli, že sa taká situácia môže stať. Lenže keby o nej vedel aj dizajnér, tá hláška by znela úplne inak. Čudné sériové čísla by nahradil opis vzniknutej situácie a odborné anglické výrazi by uvoľnili priestor informovaniu používateľa o možnostiach odstránenia vzniknutej chyby, ubezpečeniu používateľa, že situácia je napriek tejto správe v poriadku (do istej miery).
Technologická expertíza
Voľakedy mala každá správna ponuka práce na IT pozíciu požiadavku na MS Word, Excel a Powerpoint. Dnes ma každá správna ponuka práce na dizajnérsku a grafickú roľu požiadavku na HTML, CSS a Javascript. Veľká časť dizajnérov sa týmto skratkám vyhýba obľúkom, prichádzajú z iných odvetví. A tí, ktorí si nejaký ten bash script v termínali predsalen z času na čas napíšu mi určite dajú za pravdu, že technológie sa hýbu vpred nezastaviteľným tempom. To čo bolo včera nové je dnes krásny príbeh vystavený v múzeu stredoveku.
Udržať sa v hre, ovládať všetky súčasné postupy, procesy a technológie aj v malej časti IT oblasti dá zabrať. Vážme si, že to za nás dizajnérov robia odborníci a chránia nás pred týmto chaosom, ktorý sa v IT svete nachádza. Za slovom vývoj sa skrýva celá infraštruktúra riešení, bezpečnosť, rýchlosť, efektivita práce s pamäťou, adaptibilita na zmeny (ktoré sú a vždy budú) a mnoho ďalšieho. A to sme sa ešte nedostali k frontendu, ktorý tiež treba naprogramovať.
Do mixu zmien vo svete sa pripočítavajú limitácie aktuálných implementácii. Pred rokom sa rozhodlo o jednoduchom frameworku, aby išiel biznis čo najrýchlejšie na trh. Dnes sa funkcionalita rozšírila natoľko, že jednoduchý framework nestačí. Zrazu aj triviálne požiadavky dostávajú červenú slovami “nedá sa to”. Niekedy sa to naozaj nedá, pretože technológia, ktorá je vo vývoji konkrétneho riešenia použitá to jednoducho nedovoľuje (programovanie je o hľadaní ciest, čiže tento scenár nepovažujem za reálny pri skúsenejších odborníkoch). Niekedy je to možné ale extrémne náročne a pracné. Väčšinou je to však iba o chybe v komunikácii a ujasnení očakávaní. Keď vývojári a vývojárky nevedia prečo je niečo dôležité, nemajú motiváciu hľadať spôsoby ako to naimplementovať. Keď dizajnéri nevedia aké náročná je implementácia konkretnej požiadavky, vidia iba neochotu a namiesto empatie cítia iba hnev.
Inovatívne nápady
Od dizajnérov a dizajnérok sa očakáva kreativita a schopnosť zjednodušiť komplikované scenáre. Je to však práve analytické myslenie potrebné pri vývoji, vďaka ktorému je možné naplno precítiť komplexnosť situácie a zjednodušiť ju po technickej stránke. Počas programovania je potrebné sa naučiť riešiť malé problémy a tie veľké rozbíjať na menšie. To je vo svojej podstate zjednodušovanie. Ako dizajnéri sa snažíme o to isté, navrhujeme riešenia tak, že gigantické úlohy nahradíme malými ľahko uchopiteľnými. Vývojári touto metodológiou žijú. Je to neoddeliteľná súčasť ich práce, až priam ich osobného života.
Najinovatívnejšie nápady niekedy ironicky pochádzajú práve od tých najanalytickejších ľudí. Niet sa čomu diviť, práve oni si vedia najlepšie spojiť všetky premenné a práve oni majú najlepší prehľad o limitáciach a potenciálnych neprebádaných technických možnostiach. Či už je to o utužovania holistického záberu na riešenie alebo hĺkové tunelovanie do konkrétnej problematiky, postrehy vývojarov sú darom a mali by byť súčasťou dizajnového procesu.
Svet dizajnu
Ostrielanejšie dizajnérky a dizajnéri si rokmi praxe a spolupráce vybudovali porozumenie s technologickými procesmi a prístupmi. Pochopili aj, že dôležitejšie ako samotné riešenie je mapovanie problému. Pretože návrh je vo svojej podstate riešenie a to musí mať svoj problém. Čím lepšie ho poznáme, tým kvalitnejšie riešenie môžeme vytvoriť. Tak vzniká inovácia.
Empatia
Drvivú väčšinu času riešime problémy ľudí. Preto môžeme povedať, že dizajn je o ľuďoch. Je o ich očakávaniach, o ich správaní. Menia sa situácie, v ktorých sa nachádzajú, avšak jadro ich extencie ostáva rovnaké. Cítime rovnaké emócie, máme rovnaké kognitívne skreslenia, dostanú nás rovnaké očné klamy, máme rovnaké základné životné potreby… Pochopením ľudí, ich príbehov a ich problémov vieme nájsť riešenia. A to je príležitosť pre komerčný svet.
Kým vývoj je o chladnej a analytickej logike, algoritmoch a poriadku v nich, dizajn je o chaose a emóciach, o ich pochopení, spracovaní, vyvolávaní a navigovaní. Dizajnérov možno nenapadnú všetký možné okrajové prípady, avšak vedia sa do nich vcítiť a navrhnúť ich s dávkou empatie, ktorá zabraňuje frustrácii a dodáva povzbudenie či dokonca vďačnosť aj v tých najhorších momentoch.
Dizajnová expertíza
Dizajn má spoločné črty s marketingom, predajom, kreatívou, brandom či obsahom. Je užitočné mať technické zázemie, ale na konci dňa sú tam od toho iný ľudia. Správny dizajnér tomuto rozumie a obklopí sa tímom ľudí, ktorí posunú vpred jeho porozumeniu problému. Pretože dizajn nie je iba o používateľoch. Niekto ho musí zaplatiť, niekto ho musí pretaviť do funkčného riešenia, niekto ho musí predať, resp. o ňom zvýšiť povedomie a podobne.
Tak ako sa vývojári sústredia na najnovšie trendy a pokroky v techonológiach, sa aj dizajnéri a dizajnérky sústredia na rovnaké veci v dizajnovej sfére. A že toho je dosť. Za pár dekád sme prešli od miniatúrneho rozlišenia po fullHD (alebo viac), klávesnice a myšky boli nahradené dotykom, na trh prišli mobilné zariadenia, hodinky a najnovšie rôzne AI rozhrania. Ovládanie nástrojov si vyžaduje konzistenciu, lenže tá je neustále narúšaná pokrokom.
Vizuálny dizajnéri dokážu vidieť nedokonalosti na úrovni pixelu, UX dizájneri vidia potenciálne nedostatky v informačnej hierarchí, odborníci na prístupnosť zas majú zmapované celé zoznamy prípadov, ktoré treba pokryť pre nespočet rôznych znevýhodnení. Ak vývojári vytvárajú telo produktov a služieb, dizajnéri navrhujú ich dušu.
Komunikácia
Orientácia v správaní druhých, zvedavosť a nutnosť komunikovať ako s používateľmi, tak aj s inými roľami a vedením, dáva dizajnérom a dizajnérkam užitočné komunikačné nástroje. Často sú to práve dizajnéri, ktorí začnú prepájať rôzne role dohromady, odstraňovať bariery vo firmách a vďaka tomuto prístupu prichádzať s unikátnymi strategickými príležitosťami. Nie je náhoda, že dizajnovanie je prezentované ako brainstormovanie, plánovanie či workshopy, na ktorých sa lepia papieriky po steny.
Súhra vývoja a dizajnu
Je dôležité budovať vzájomnú dôveru a porozumenie. Keď dôverujem tej druhej osobe, hľadám riešenia a nie problémy, pretože viem, že to čo chce je dôležité aj keď tomu nemusím ja nutne plnohodnotne rozumieť.
Odporúčam vývojárov prizývať k prieskumom, k ideácii, ku kritikám, k rozhodnutiam. Keď budú súčasťou celého procesu (budú vedieť čo sa robí a prečo), keď budú mať dosah na rozhodnutia a možnosť zmeniť ich, začnú sa na vec pozerať inak a získajú novú dávku motivácie. Keď uvidia ako sa používatelia trápia s návrhmi, začnú empatizovať. Keď uvidie ako dizajnéri zvládajú schopnosti, ktoré by oni sami nezvládli, keď pochopia pridanú hodnotu dobre spraveného prototypu pre ich vývoj, ktorý by si inak museli navrhovať sami, potom sa stane taká magická vec: sami začnú vyhľadávať možnosť byť súčasťou dizajnového procesu. Sami začnú byť hlasom UX a zastanú sa dizajnérov, keď sa proti nim postaví vedenie (to sa v určitých životných cykloch firiem stáva).
Platí to samozrejme aj naopak. Treba počúvať vývojárov, treba porozumieť tomu magickému „nedá sa to“ a zistiť čo je vo veci. Dizajnéri a vývojári musia hľadať spoločné riešenia. Niektoré dizajnérske nápady môžu priniesť malú pridanú hodnotu na úkor obrovského plytvania zdrojov. Dizajn a vývoj sú si navzájom kontronlými orgánmi, potrebujú však komunikovať.
Spájaním týchto dvoch svetov sa vytvorí súhra, ktorá posunie vpred ako celok, tak aj každého jednotlivca. Vývojári a vývojárky budú v strede strategického plánovania a rozhodovania, zatiaľ čo dizajnéri a dizajnérky budú mať parťakov, ktorí zveľadia a zrealizujú ich najideálnejšiu víziu.
